Září 2013

sny sa pomaly plnia...

27. září 2013 v 15:24 | Urmink |  ČLÁNKY
Takže, prvý článok na tomto blogu. Na začiatok > vítajte ;). Na začiatok > blog je nový, a prosím, bola by som rada ak by ste sa zapísali do affsiek ^^ bola by som rada <3


Začnem ako stále. Asi nepoznáte ten pocit, keď ste jediné dievča v triede ? Jediné medzi 10 chlapcami? Asi nie. Ale poviem vám, je to strašný pocit, keďže moje 3 jediné spolužiačky šli behať a ja som ostala sama. Deň prebiehal docela dobre až na poslednej hodine. Spolužiak [do ktorého som tajne zbláznená] mi vzal takú nazvyme to "knižku", ktorú som potrebovala aby som sa pripravila na súťaž, ktorá bude teraz vo štvrtok. Super, ako očarená mi to bolo jedno. [naozaj, nepodliahnúť jeho očiam je nemožné] Dobre, takže to bolo zo školy, keďže najbližšie idem do školy v utorok. No, a to o čom som chcela písať... v pondelok sa idem pozrieť na jednú strednú školu v košiciach, áno, je to tá veterina. Hoc som len v 8. ročníku a na strednú je ešte skoro, ja si proste neviem vybrať. Som pevne rozhodnutá, že chcem pomáhať zvieratám. No a ešte k blogu, teraz v sobotu a nedeľu tu nebudem, budem v Bardejove [ak je niekto z BJ tak sa ozyvte ^^] na výlete z maminej roboty. Takže je mi ľúto, že nebudem na blogu [iste pridám fotky] a prípadne, keď bude wifi, iste že hneď napíšem článok! Počula som o Bardejove, že je to mesto kúpeov, tak s rodičmi sa chcem na nejaké tie pozrieť a iste, zajdem si aj na štadión [veď pred rokom som na ňom ešte hrala zápasy, možno ma dakto bude poznať^^]. Uvidíme, urobím minimálne 2 fotky ;).

__________________

Len tak ma napadlo, že by ste mi mohli dávať otázky do komentárov. To by som bola rada ^^ ak by ste chceli písať nejakú tú otázku, môžete kľudne aj viac [len ma to poteší]. V najbližšom článku na nich zodpoviem ^^.
Urmink ♥

AFFS

27. září 2013 v 15:07 | Urmink
Nin
LinDa
Tess
Nyu
Carly
Kika
Chanel

Info o adminovi

25. září 2013 v 11:57 | Urmink
Admin, s prezývkou Urmink, je 14 ročné dievča. Práve prechádza pubertou, takže jej všetko vadí, je citlivá a niekedy robí veci [ne]rozvážne. Človeka ako ona nájdete ťažko. Citlivé a zároveň aj sobecké a drzé, to nenájdete tak ľahko v jednom. Všetko musí byť po jej. Hoc je hanblivá, niekedy si vie presadiť svoj názor. Jej obľúbené slovo je Infantilne - detské [s tým slovom sa stretnete prevažne na strednej škole]. I keď na prvý pohľad vyzerá milo, ako sa hovorí "nesúď knihu podľa obalu," to všetko vystihuje. Neznáša ľudí, čo urážajú druhých, hoc ich aspoň na 50% nepoznajú. Je to dosť blbé a trápne. Veľmi rada sa háda. Ak ju niekto urazí, vie sa hnevať aj niekoľko dní.
ŠPORT
Ak ide o šoprt, veľmi rada športuje. Hraje hokej, no v poslednom čase ju to prestáva baviť. Ak ide o tú fyzickú stránku, rada si pokorčuľuje na ľade a sem tam vystrelí na ľade, no neznáša, keď ju do niečoho nútia. Trénuje s chlapcami, takže také tréningy ako majú oni má aj ona. Po psychickej stránke je na dne. Veď, koho by bavilo počúvať tie "chlapčenské" džvasty na jej adresu? Tiež sa venuje krúžkom ako florbal. Tam už je s dievčatami a baví ju to o dosť viac ako na ľade. Ako som písala, zatiaľ je to len krúžok, no niekedy v budúcnosti chce chodiť aj po zápasoch a pocelom svete.
PRIATELIA
Má dosť priateľov, až na to, že málo pravých. Jej najlepšia kamarátka sa volá Mija. S ňou prežíva tie najlepšie zážitky. Každý hlúpy nápad je jej. Jej ostatní priatelia sú menej "priateľský". V každej partii zapadne hoc o čom.
BUDÚCNOSŤ
V budúcnosti by chcela byť veterinárkou alebo pomáhať týraným zvieratám. Ak skončí základnú školu, chce ísť na strednú Veterinu v Košiciach. Jej koníčkom je starať sa o psi a iné zvieratá. Doma tiež vlastní skoro 4 ročného psa Dina. Ak by sa jej to podarilo, vo voľnom čase by chcela napísať knihu, ktorú by si prečítalo aspoň pár ľudí. Tiež by chcela skúsiť nejaké to cestovanie po svete. Jej túžbou je ísť do Kanady a Paríža. Ak by sa dalo, tiež by chcela si niekedy kúpiť foťák a fotiť všetko, čo jej príde pod ruku. Jej maličká túžbička je fotiť výhľad z Vinianského hradu, alebo fotiť tugre, keď pijú vodu.
ŠKOLA
V škole jej to moc nejde. Ťažko sa jej učí, a niekedy sa jej učiť ani nechce. Jej obľúbený predmet je Dejepis. Miluje históriu, hlavne z čias 1. Svetovej vojny. Fascinujú ju všelijaké tie stroje a aké bolo vtedy obdobie. Veľmi rada číta knihy, hlavne fantasy. Jej najlepšou knihou je kiha Leviatan, ktorá ju priviedla na myšlienku milovať históriu. Ak ide o dejepis, obdivuje 18-20. sotročie a vládnutie Lincolna. Fascinuje ju aj to, ako sa z otroka stal niekto tak významný.


Adminka sa moc nezaujíma o chlapcov, keďže je len na základnej škole. No sem tam sa nájde školská láska, no len tak tajomná z jej strany. Prizná sa, že je tajomne zaľúbená do jedného chlapca, ktorý vie že existuje, no berie ju len ako spoluhráčku na hokeji. Možno jej to raz víjde. Na blogu nájdete dosť vecí, fotiek z internetu až po tie jej vlastné nepodarky. Dúfa, že si prečítate aspoň jeden príbeh a napíšete aaspoň jeden komentár. Nech sa vám tu páči, Admin blogu Urmink ♥.

30 FAKTOV O MNE 01

25. září 2013 v 11:32 | Urmink |  30 FAKTOV O MNE
1. Nenavidím, keď jem a niekto na mňa pozerá
2. Rada sa smejem
3. Som zaľúbená
4. Chcem byť v budúcnosti veterinárka alebo aspoň pomáhať zvieratám
5. Nejem hovädzie, bravčové mäso
6. Snažím sa vyhýbať sladkostiam (zatiaľ mi to nejde)
7. Milujem maliny













PRÍBEHY [rozcestník]

25. září 2013 v 11:25 | Urmink

ŠELMA


CHLAPEC Z AUTOBUSU


V TOMTO DOME ŽIJE ANJEL


CHLAPEC Z AUTOBUSU 3

25. září 2013 v 11:23 | Urmink
"Vstávaj!" prebúdzal ju chlapčenský hlas. Rozlepila oči a pozrela na človeka, ktorý mal odvahu ju zobudiť v tak skorej hodine ráno. "Zabijem ťa" zamrmlala si. "Nie je čas na hádku, musíme ísť preč" naliehal. Konečne rozoznala, kto ju budí.
"Fred, ak je to zábava podľa teba, tak prestaň, zajtra je škola!" odstrčila ho od seba. "Nie, idú si po nás!" stále naliehal. Prešla si rukou po tvári a sadla si na okraj postele. "Kto?" opýtala sa. "Poď so mnou, a ja ti to cestou vysvetlím" povedal. Kelli sa natiahla pre tričko a prezliekla si ho. Obula si tenisky a šla za Fredom. "Kam ideme?" vyzvedala. "Ďaleko, kde budeš v bezpečí" odpovedal. Chytil ju za ruku a viedol k dverám. Tesne pred dotknutím kľučky dvere vypadli z rámu. Bolo okolo tretej hodiny ráno. V tieni stojacom na druhom konci prahu stálo niečo, čo nemalo popis. Jeho tieň sa stále hýbal, hoc vec stála pevne ako prikovaná k zemi. Fred pevne zovrel Kellininu ruku. Kelli začala mať strach, nie z toho čo sa deje, z toho, čo stají na prahu dverí. Fred urobil pár krokov vzad spolu s Kelli. Ani jeden nemal odvahu prehovoriť. Vec vystúpila z tieňa a ukázalo tvár. Bolo to k nepopísaniu. Dalo sa len rozoznať, že to malo zobák, okuliare a veľký cylinder. Naháňalo to hrôzu. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" prehovorilo to. Znelo to, ako keby to vravel trojhlas. Vzduchom sa niesla vôňa smrti a zatuchliny. Kelli pokrútila hlavou. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" zopakovalo to. "Nie" povedala potichu Kelli. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou!" skríklo to. Miestnosťou sa ozvalo milión hlasov, plač, krik, nárek a mnoho podivných zvukov. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" keď prehovoril hlas, zvuky stíchli. "Nikám s tebou nejdem!" vykríkla Kelli. Tieň zrúdy sa blížil ku Kellininim nohám. "Nechaj ju!" prehovoril Fred. Mal hrubší tón ako obvykle. Tieň sa stiahol. "Kelli" povedal hlas. "Poď" volal ju. "Ty si ten hlas, čo som počula v izbe. "Kelli" zopakoval. "Ideme!" Fred urobil krok vpred. "Nechaj ju" povedal tichým hláskom. Trojhlas sa začal smiať. Kelli si všimla Fredovu výzbroj. Otvor na druhé krídlo bolo zaplátané. V ruke držal meč. "Kelli" povedal trojhlas. "Nemáme čas" vravel. "JA-NIKAM-NEJDEM!" skríkla z plných pľúc. Zdvihla ruky a rozpažila ich. Vietor sa začal zdvíhať. Vonku mierne padal dážď. Začalo s blýskať. Ide búrka. "Prestaň" znovu prehovoril Trojhlas. Kelli mala strach, no tiež sa hnevala. Fred čakal na správnu chvíľu. Jeden zlý krok, a je z neho prach. "Vytoč ho" povedal Kelli. "Ako?!" vyhŕkla. "Ako to robíš do teraz!" povedal a zovrel meč pevnejšie v ruke. "Nikam s tebou nejdem!" skríkla na Trojhlas. "Ideme" prehovoril a vietor ustupoval. Búrka začala silnieť. Hromy boli silnejšie a blýskalo sa čím viac. "Choď preč a už sa nevracaj" povedala Kelli a zovrela ruky v päsť. Znovu sa začal vietor zdvíhať. "Ako si chcela" povedal Trojhlas. Vonku sa spustil hustý dážď. Blýskalo sa a hrmelo každú sekundu. Fred si odpočítaval sekundy na prstoch. Došiel k nule. Obohnal sa mečom a rozbehol sa na Trojhlas. Ten ho jedným šmahom zhodil na zem. Vrhol na neho pohľad. Fred si pred seba nestavil meč, aby Trojhlas videl svoj odraz. V tom momente, keď zazrel svoj odraz sa začal meniť. Menil sa na prach. Nemohol odtrhnúť zrak od striebra. "Vrátim sa" zazneli jeho posledné slová. Kelli tam stala ako prikovaná. Stratila pocit strachu. Pre dnešné ráno mala dosť. Rozbehla sa k Fredovi a pomohla mu vstať. "Si v poriadku?" opýtala sa ho. "Eh, hej som" povedal. Narovnal si výzbroj a "poskladal" meč na malý nožík. Ten si zasunul za opasok. Kelli ho vďačne objala. "Ten boj nebol nič moc, no aj tak vo mne vyvolal pocit strachu" povedala Kelli. "A to nebolo ešte len nič" povedal jej Fred a zmenil sa na to, čo vtedy bol. "A teraz už musím ísť" chytil ju za rameno. Búrka ustála. "Čo to vlastne bolo?" opýtala sa ho cestou. "Trojhlas, veď počula si ho hovoriť. Navádza si duše a potom ich pomaly ničí. Vyberá si výnimočné duše, prečo práve teba?" začal sa zamýšľať. "A kam to vlastne ideme?" znovu sa pýtala. "Tam, kde budeš v bezpečí" povedal jej. Celú noc prechádzali mestom Hiwertoll, až kým sa nedostali na zástavku na konci mesta. Vedľa nej stála telefónna búdka. Fred vybral z košele maličký kľúčik. Prezrel si búdku. Odlepil plagát, za ktorým sa nachádzala zámka. Strčil do nej kľúčik a odomkol ju. Na to otvoril dvere od búdky. "Poď" zavolal na Kelli. Tá ho nasledovala. Za dverami búdky sa nenachádzal telefón. Bol tam iný svet, svet, v ktorom nepoznali žiadne zlo.

CHLAPEC Z AUTOBUSU 2

25. září 2013 v 11:23 | Urmink
Ukázala mu triedu a odišla do tej svojej. "Konečne" povedala si a sadla si na svoje miesto. Začala hodina náboženstvá. Rozprávali sa o Bohovi a Diablovi. Kelli to nezaujímalo. Pozerala von oknom. Niečo si tam všimla. "Ja snáď blúznim" povedala si a prešúchala si oči. Pozrela sa ešte raz. Nik a nič tam nebolo. "Stalo sa niečo, Kelli?" spýtala sa pani učiteľka Hewirsová. Kelli pokrútila hlavou.
"Len sa mi zdalo že som videla... chlapca s krídlami" povedala a čakala veľký smiech. Nikto sa len neozval. "Myslíš anjela?" znovu sa opýtala pani učiteľka. "Ak sa to tak dá povedať... hej" odpovedala. "Práve sme o tom rozprávali, ak by si dávala pozor..." učiteľka nedopovedala a do miestnosti vstúpil učiteľ Larco. Potreboval nejakých žiakov. Keď odišiel, Kelli spozornela zrak na učiteľku a jej vysvetľovanie: "Anjel nie je človek. Je to bytosť, ktorú nevidno. Totiž, každý má svojho anjela a ten má aj svoje meno. Ale nikdy nezistíme, ako sa volá. Deti do 2 rokov ich vidia, potom už prestávajú. Má niekto nejaké otázky?" Kelli zdvihla ruku. "Môžem vo svojom veku vidieť anjelov?" Učiteľka sa zamyslela. "No... vraj sa to dá ale to by si musela byť silno veriaca inak pochybujem" odpovedala. Zvyšok hodiny prebehol o hovore zvyšných vecí o náboženstve. Keď zazvonilo, Kelli si vymenila veci a čakala na ďalšiu hodinu. Takto nudne jej ubehol celý deň. Keď sa vracala domov, pri školskej bráne ju čakala Hanna spolu so Zoe. "Čo tie zase chcú" mrmlala si. Keď Hanna uvidela Kelli, usmiala sa. "Ahoj princezná, no ako to ide s tým novým chlapcom?" opýtala sa a zaškerila sa. Kelli urobila kyslú tvár. "Nijak, od rána som ho nevidela. A čo to do teba? Nič pre teba neurobím!" povedala. Zoe sa zasmiala a vytiahla lízatko z úst. "Že ma s nim zoznámiš?" zašomrala. Kelli pokrútila hlavou. "Nenechám ho napospas Diablom" povedala a urobila krok, že odíde. "Zoznám ma s ním a budeš mať samé jednotky do konca roka" navrhla Hanna. "To nie je spravodlivé" odvetila Kelli a už jej nebolo. "Jasné, nechám ho napospas Satanovi. Už len to by chcel. Chudák" hovorila si sama pre seba. Keď už mala dom na dohľad, znovu videla čosi divné. "Zase ten chlapec?" zamrmlala. Prešúchala si zase oči. Keď sa znovu pozrela na to miesto, stále tam bol. Pozeral na ňu. Niečo jej na ňom nesedelo. "On má... Iba jedno krídlo!" skričala a prudko sa zastavila. Vytreštila na neho oči. Neverila tomu. Chlapec vlastne anjel urobil krok do vpred. Kelli sa zľakla. Stratila slov. Nevedela čo robiť - utekať alebo zistiť čo po nej chce. Zostala stáť Anjel svietil a nebolo mu vidieť do tváre. Teraz si asi každý bude myslieť, že som blázon pomyslela si. Keď stál pred ňou niekoľko metrov, žiara ustála. Bolo mi vidno do tváre. Bol celý zakrvavený len s jedným krídlom. Jeho biela košeľa svietila kvapkami krvi. Vlasi mal rozcuchané. Po tvári mu tiekla zakrvavená kvapka. Konečne rozoznala jeho črty tváre. "Fred" vyšlo z nej. Bola šokovaná. Anjel sa usmial. "Musíš ísť so mnou preč" povedal a nastavil jej ruku. Kelli naň pozrela. "Kam?" opýtala sa tenkým hláskom. "Si v nebezpečenstve" odpovedala. "Krvácaš" hrnuli sa jej slzy do tváre. "Viem. Pobil som sa" povedal a urobil krok ešte bližšie. Na tvári sa jej objavil smútok. Takže po celý čas, ten chlapec v autobuse bol anjel?! Povedala si v duchu. Kto by to povedal. "Poď. Musíš sa prezliecť a utrieť tú krv" naliehala. Fred prikývol. Všimla si, že za nim ostávajú krvavé stopy. Keď došli do domu, dala mu uterák a čisté veci. Ukázala mu, kde sa môže osprchovať. Naliehal, aby mu pomohla. Čo mohla robiť? Najprv mu dezinfikovala chrbát okolo zdravého krídla, potom hlbokú ranu. Prišlo na rad miesto, kde nemal krídlo. Keď sa bil, musel mu ho niekto zlomiť, lebo mal tam ešte "kosť". Nejako sa jej to podarilo. Ostatné už urobil sám. Keď sa prezliekol, ukázala mu svoju izbu. "Môžeš si zdriemnuť" navrhla mu a ukázala na posteľ. "My anjeli spíme v stoje" odpovedal. "Pre krídla si neľahneme." Usmiala sa a podala jedlo. "Idem dole, keby dačo som tam" povedala a odchádzala z izby. "Kto alebo čo som?" pýtala sa sama seba. Človek určite nie.

CHLAPEC Z AUTOBUSU 1

25. září 2013 v 11:22 | Urmink
Kelli sedela na pravej strane sedadiel bližšie k oknu. Zastali na ďalšej zastávke. Do autobusu nastúpilo pár ľudí - bol medzi nimi aj on. Kelli pozerala von oknom, takže si ho nevšimla. Sadol si vedľa nej, pretože autobus bol zaplnený. Oprela si hlavu o okno autobusu a myslela na školu, na priateľov a učivo z matiky. Chlapec si vystrel nohu tak, že nechtiac kopol do Kelli. Ta rázom otočila hlavu a pozerala na neho. Už šla skríknuť že čo robí keď v tom sa zasekla na jeho pohľade. Jeho sivé oči pozerali do tých jej zelených. Jeho blonďavé vlasy sa honbali v prievane z otvoreného okna. Zasunula nohu pod sedadlo a nezmohla sa na slovo. "Prepáč" povedal chlapec a pozrel jej na hruď. "Kam to do pekla čumíš?!" skríkla. Pár ľudí sa na ňu zahľadelo. Chlapec sa zarazil. Kelli celá naplnená hnevom sa držala na uzde a čakala na moment, kedy mu môže vraziť. Nechcela na neho upútať dojem, že ju zaujal, robila kamennú tvár. "A prepáč?" povedala pišťaco. "Nechcel som..." zasekol sa. Sklonil hlavu. Postavil sa a prevesil si tašku cez plece a už chcel odísť. "Počkaj!" skríkla Kelli. Chlapec sa na ňu zadíval a očami sa pýtal čo chceš? a nevedel či má odísť alebo čakať na jej reakciu. "Kľudne si seď, som len podráždená z toho.. všetkého" povedala Kelli a prehrabla si svoje blonďavo hnedé vlasy. Chlapec si sadol a jemne sa pousmial. "Som Kelli" podala mu ruku. "Som Frederik" prijal. Jeho hlas bol ako tisíce zvončekov. Jemný a sladký, no napokon pripomínal niečo chladné. Kelli prešli po chrbte zimomriavky. Ruku mal studenú. "Nie je ti zima? Máš studené ruky" povedala a zobrala ju do svojich rúk. Frederik pokrútil hlavou. "Hmmm.. Máš veľmi dlhé meno, nemáš prezývku?" opýtala sa ho. Kým povedal, kontrolovala cestu či náhodou nie je blízko zástavky kde ma vystúpiť. Nebola. Od zastávky ju delilo kus cesty. "Nemám" povedal Frederik a vzdychol. "Budeš... Fred" povedala. Frederik sa usmial. "Na akú školu chodíš?" spýtala sa. "Street High" odpovedal. Stále držala jeho ruku. Vždy bola studená. "Ozaj, stále ti je zima hoc ťa zohrievam?" nebolo jej jasno. "Ech, nechaj to tak" povedal a stiahol si ruku do vrecka. Druhu mal položenú na sedadle vedľa stehna. Kelli sa usmiala. "Jéééjda, ja chodím na tú istú školu" povedala natešene. Bola rada, že konečne na školu zavítal pekný chalan. A bola prvá, ktorá ho spoznala. Telom jej prešlo milión pocitov. Stále si nemohla vysvetliť to, že každý deň chodil na tom istom autobuse ako ona, a zrazu chodí na tú istú školu ako ona. Bolo jej to divné. Pozerala von oknom a zamyslela sa, čo urobí ako prvé, keď vojde do školy. Ukáže mu školu? Nechá ho ísť svojou cestou? Opýta sa ho či mu má ukázať školu? Opýta sa, či má ísť preč? Mala v tom zmätok. "Aha, ukážeš mi školu?" opýtal sa, keď boli tesne pri zastávke. "S radosťou" odpovedala Kelli. "Už som povedala, že sa volám Kelli?" nebolo jej jasno. Fred prikývol a usmial sa. "Pekné meno" povedal. Kelli nestihla zareagovať a už boli na zastávke. "Poď" povedal Fred a chytil ju za ruku. Kelli šlo vyskočiť srdce z hrude. Bola tak rada, že pišťala od radosti. Keď vystúpili z autobusu, pozeral na ňu. Stále pišťala. "Si okej?" opýtal sa. "Hej" povedala a usmiala sa. Tešila sa, ako to povie Lucie.
Prešli cez prechod na školský pozemok. Pred vschodom boli malé skupinky študentov. Bolo tam aj pár spolužiakov Kelli. Hoc na to, že mala 15 bola výnimočne múdra, tak robila skúšky na strednu o rok skôr. Našťastie ich urobila (to je isté :D). Pozerala okolo seba, či nenájde tie najväčšie čaje zo školy, *Hannah, *Kye a *Zoe. Ruky sa jej triasli. Keď sa pozrela na Freda, zistila že je o dosť nižšia ako on (nebola dosť vysoká). Z jej pohľadu vyzeral ako upír. Nevedela o ňom nič, no mala pocit že sa naozaj, teda NAOZAJ zaľúbila. Otrepala sa. Ani nezaregistovala, že Fred niečo tára. "Buď ticho prekrásny anjel!" vyšlo z nej. Chcela sa sústrediť na jeho krásu. Sakrááá! Ja som to povedala na hlas! povedala si v mysli. Zakryla si ústa. "ČO?!" zastal. "Nič si nepočul" odpovedala a šla ďalej. Fred ju dobehol. "Krásny anjel" imitoval jej hlas. "Čo to.." nedopovedal. "Óóóó, ty budeš nový žiak, teda vitaj! Ja som Hannah" podala mu ruku. Presne toho sa Kelli bála. Bola aspoň rada, že pri sebe nemá tie tlusto-vrťko ryťky ako vždy. Hannah pozrela na Kelli. Naplo ju. "Zdravím" povedal Fred bez štípky nadšenosti. Ruku jej totiž nepodal. Nepáčila sa mu.
_____________________________________________________________________________
Hannah Cullová - naj hviezda školy, prezývaná "Jarná krásavica", pretože vyhrala najkrajšie dievča školy. Bolo to veľký úspech na prváčku. Každého urážala, robila si srandu z učiteľov a dirigovala okolo idúcich. Nikto ju nemal rád. Dievčatami sa o nej hovorilo ako o štetke. Bola blondína s hnedými očami a vždy umelými nechtami. Tona mejkapu a ako každá iná v mozgu plastika. Vždy nosí ružové alebo žlté oblečenie.
Kye Sxicyová - najlepšia kamoška Hanny, druhá najkrajšia školy, o trochu múdrejšia ako Hannah. Vždy ju podporuje vo všetkom a hovorí najnovšie pikošky o škole, spolužiakoch a učiteľoch. Je ako šváb - všade. Neodbytná vychrtlá hnedovláska po zadok vždy z mobilom v ruke (ak nejde o tablet alebo iPhon). O jej očiach sa vraví ako o hlbokej studni - spadneš a nikdy z nej nedostaneš.
Zoe Lilla Vyss - tretia najkrajšia "slečna" na škole so štipkou rozumu v mozgu. Za Hannah a Kye robí domáce. Vyhovorí sa z každého problému - je totiž výrečná a neodbytná. Jej lahodnému úsmevu podliahne skoro každý. Na červeno prefarbené vlasy siahajúc po lopatky vždy nosy v cope. Na hlave jej nikdy nesmie chýbať mašlička. Okuliare ako doplnok - ten nesmie chýbať. Postava modelky a dokonalej postave z časopisu málo kto povie nie. Ona zháňa priateľov pre Hannah a Kye. Niekoľko krát zbalila učiteľov, ktorý nasledovné boli vyhodený zo školy. Neraz si začala s učiteľkou. O nej sa vraví "čo je pekné, to musí mať."

CHLAPEC Z AUTOBUSU prológ

25. září 2013 v 11:22 | Urmink
"Volám sa Kelli. Mám 15 rokov. Som ako každé iné dievča, čo sa zaujíma o módu, chalanov a hudbu. V živote mám jeden škrt. Nie som populárna po škole, takže ťažko zapadám do skupiny. Moja naj kamoška sa volá Lucie. Pred mesiacom sa odsťahovala z mesta do vedľajšej dediny. Voláme si každý deň. No od včerajška savšetko zmenilo - zmenil mi ho jeden chalan s menom Frederik. Vždy sa vozil v tom autobuse čo aj ja, ale len včera mal odvahu sa dať so mnou do reči. Nebyť jeho, by som nevedela čo všetko existuje. Ukázal mi nový pohľad na život a na smrť. Na to nikdy nezabudnem!"

ŠELMA kap.8

25. září 2013 v 11:21 | Urmink
"Nechápem tomu!" povedala som Nigelovi a kráčala som ďalej. "Bol to dobrý človek, ale ja som bol naivný, že som mu uveril v takú veľkú lož" karhal sa Nigel. "Nie" pokrútila som hlavou a lapila Nigela za rukáv. "Nebol, ty si skvelý, a on je dobrý klamár a .. herec" zastavila som ho. Nigel na mňa pozeral. Z tváre som mu vyčítala smútok. Bolo mi ho ľúto, mala som ho veľmi rada. "Už sme lem my dvaja" urobil krok vzad. Pustila som jeho rukáv a nechala ho, nech koná po svojom. "Som hlupák, blázon, naivný, že som mu uveril" nadával si. Na krajíčku očí som pocítila slzu. "Nie si" povedala som potichu a sklonila hlavu do zeme. Nastalo ticho. Vycítila som jeho pohľad. Nigela som mala zo všetkého veľmi rada. Jedine jemu som bola verná. Pocítila som jeho ruku na svojom pleci. "Si skvelý a všetci by ti mali závidieť" povedala som potichu. Letmo som pozrela na Nigela. Usmieval sa. Nestihla som sa nazdať a už som bola v jeho objatí. Bolo to príjemné, najkrajšie, čo som kedy pocítila. Bol len o trochu vyšší jak ja. S radosťou som sa mu zahľadela do očí. V tých jeho som videla svoj odraz. Hlavy sme mali tak blízko... pomaly som sa odtiahla. Nezaregistrovala som jeho dych na svojich perách. Odtiahla som sa z jeho objatia a hľadela do zeme. "Lis..."
"Nigeeeeel" skočil niečij hlas do Nigelovej reči. Obhliadla som sa. "Fortis" zamumlala som. "Ahoj Nigel, či ťa mám volať Ronin? Oh, ahoj Lis, teba som si nevšimol" zaškeril sa Fortis. Prižmúrila som oči. "Páčil sa vám môj menší pozdrav?" opýtal sa a poťažkal dýku v ruke. "Ak toto bol menší, to nechcem vidieť ten veľký" zahundrala som si popod nos. "Nevolaj ma tak" rázne povedal Nigel a pozrel na bok. "Ona to ešte nevie? Hah! To musí byť úbohejšia, ako som si myslel!" urážal ho Fortis. "Prestaň" odbil ho Nigel. "Takto ju chrániť. Nezaslúži si to! Pomiatla ťa! Už nie si ten, čo si kedy bol. Vďaka nej som v lepšej hmm.. nazveme to svorke. Asi by si jej mal povedať pravdu, aj tak raz na ňu príde" zaškeril sa ešte viac a dal si dýku za opasok. Jeho vlk, Sasha stál po jeho ľavom boku. Bola kľudná. Che stála krok vpred. "Dobre, s vami nič nenarobím, vy budete medzi poslednými. Nechcem vami zabíjať čas. Oh, majte sa" kývol rukou a vrátil sa cestou, ktorou asi prišiel. "Čo..." zaskočene som pozrela na Nigela. "Nechcem to rozvádzať" odbil ma a otočil sa ku mne chrbtom. "Vrav, chcem to počuť!" podišla som k nemu. "Nie som ten, za koho ma považuješ. Vlastne, volám sa.. Ronin. Nemám 18 ale 16. To je na dlho..." vyhýbal sa môjmu pohľadu. "Ja mám čas" pousmiala som sa. "Ešte pred dvoma rokmi som tu bol s Nervom. Ešte podľa starých pravidiel bol víťaz ten, čo ostal v lese sám. Vtedy to nebolo tak, že víťaz je ten, čo ostane jediný živý. Bolo to tak, že ten, čo nevládze bojovať prehral. Ja som bol jediný, ktorý bol na tom najťažšie. Keď som ležal v nemocnici, rodičom povedali, že som mŕtvy. Nebol som. Nechápem, prečo im to povedali. Nútili ma vydávať sa po iným menom a hrať, že som niekto úplne iný. Od vtedy som rodičov nevidel, neviem kde sú a čo je s nimi. Tak je to. No a Fortis o tom vedel jediný. Takže tak to bolo" povedal mi celú historku. "Aha" založila som si ruky. Pousmial sa. "A tak.. ako ťa mam volať?" opýtala som sa ho. "Ako chceš, je mi to už jedno" povedal. "Ronin, v preklade Rytier, to je krásne" usmiala som sa na neho. Prikývol a opätoval mi úsmev. Priblížila som sa k nemu bližšie. "Mali by sme nájsť lepšie miesto, o ktorom nevie nik" povedal a chytil ma za plece. Prikývla som.
O pár hodín neskôr sme našli miesto poblíž riečky. Sadla som si na kameň, ktorý bol na brehu. Ronin si sadol vedľa mňa. "Aj tak, zachránil mi život, prečo..." začala som rozhovor. "Myslel si, že som do teba zbláznený. Som, no bol aj on tak takto sa rozhodol" odpovedal. Hlavu som si oprela o jeho plece a pozerala na malý tok rieky. Bolo mi ľúto, že po tom všetkom, čo som stihla a nestihla musím zomrieť. Vedela som, že neprežijem.
Zobudila som sa pohľadom na Ronina. Pozeral na mňa a usmieval sa. "Ahoj" pozdravil sa. Sadla som si. Ležala som na listoch na zemi. Nad hlavou mi visel prístrešok z konárov a trávy. "To si urobil ty?" opýtala som sa Ronina. "Hej" odpovedal a sadol si najbližšie ku mne. Aj bez trička vyzeral tak skvelo ako s nim. Na jeho chrbte som si všimla nepekné jazvy. Pokrčila som nohy a prisunula ich k prsiam. Bola som očarená z Roninho tela. Pozrel na mňa. Nereagovala som jeho pohľad, bola som zasnená. Zavrela som oči a predstavovala si veci, ktoré sa nestanú. Na perách som pocítila teplý vzduch. V žalúdku som pocítila tlak. Prestala som myslieť, vypla som mozog. Vzduch bol čím bližšie teplejší, až sa zmenil na tlak. Roninove ruky objali moje telo. Pustila som ruky vedľa tela a oprela sa o ne. Na ten pocit nikdy nezabudnem. Chcela som sa ho chytiť, no nemala som odvahu. Chvela som sa, hoc ráno bolo teplé. Keď to všetko skončilo, pootvorila som oči. Stále som videla Roninove modré oči. Jeho blonďaté vlasy sa hojdali vo vzduchu. Otvorila som viac oči a priamo pozerala do tých jeho. Usmievala som sa. Nevedela som čo robiť. Ruky sa mi podlomali a ja som celým telom dopadla na mäkkú zem. Ronin sa nado mňa nahol. "Si v poriadku?" opýtal sa a pomáhal mi vstať. "Hej" zamumlala som a pretrela si vlasy. "Au" zaúpela som. Kým som sa otrepala z toho, Ronin si stihol obliecť tričko. Žeby to bola iba predstava? Pomyslela som si.