CHLAPEC Z AUTOBUSU 3

25. září 2013 v 11:23 | Urmink
"Vstávaj!" prebúdzal ju chlapčenský hlas. Rozlepila oči a pozrela na človeka, ktorý mal odvahu ju zobudiť v tak skorej hodine ráno. "Zabijem ťa" zamrmlala si. "Nie je čas na hádku, musíme ísť preč" naliehal. Konečne rozoznala, kto ju budí.
"Fred, ak je to zábava podľa teba, tak prestaň, zajtra je škola!" odstrčila ho od seba. "Nie, idú si po nás!" stále naliehal. Prešla si rukou po tvári a sadla si na okraj postele. "Kto?" opýtala sa. "Poď so mnou, a ja ti to cestou vysvetlím" povedal. Kelli sa natiahla pre tričko a prezliekla si ho. Obula si tenisky a šla za Fredom. "Kam ideme?" vyzvedala. "Ďaleko, kde budeš v bezpečí" odpovedal. Chytil ju za ruku a viedol k dverám. Tesne pred dotknutím kľučky dvere vypadli z rámu. Bolo okolo tretej hodiny ráno. V tieni stojacom na druhom konci prahu stálo niečo, čo nemalo popis. Jeho tieň sa stále hýbal, hoc vec stála pevne ako prikovaná k zemi. Fred pevne zovrel Kellininu ruku. Kelli začala mať strach, nie z toho čo sa deje, z toho, čo stají na prahu dverí. Fred urobil pár krokov vzad spolu s Kelli. Ani jeden nemal odvahu prehovoriť. Vec vystúpila z tieňa a ukázalo tvár. Bolo to k nepopísaniu. Dalo sa len rozoznať, že to malo zobák, okuliare a veľký cylinder. Naháňalo to hrôzu. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" prehovorilo to. Znelo to, ako keby to vravel trojhlas. Vzduchom sa niesla vôňa smrti a zatuchliny. Kelli pokrútila hlavou. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" zopakovalo to. "Nie" povedala potichu Kelli. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou!" skríklo to. Miestnosťou sa ozvalo milión hlasov, plač, krik, nárek a mnoho podivných zvukov. "Kelli, buď pôjdeš so mnou, alebo sa vydáš zlou cestou" keď prehovoril hlas, zvuky stíchli. "Nikám s tebou nejdem!" vykríkla Kelli. Tieň zrúdy sa blížil ku Kellininim nohám. "Nechaj ju!" prehovoril Fred. Mal hrubší tón ako obvykle. Tieň sa stiahol. "Kelli" povedal hlas. "Poď" volal ju. "Ty si ten hlas, čo som počula v izbe. "Kelli" zopakoval. "Ideme!" Fred urobil krok vpred. "Nechaj ju" povedal tichým hláskom. Trojhlas sa začal smiať. Kelli si všimla Fredovu výzbroj. Otvor na druhé krídlo bolo zaplátané. V ruke držal meč. "Kelli" povedal trojhlas. "Nemáme čas" vravel. "JA-NIKAM-NEJDEM!" skríkla z plných pľúc. Zdvihla ruky a rozpažila ich. Vietor sa začal zdvíhať. Vonku mierne padal dážď. Začalo s blýskať. Ide búrka. "Prestaň" znovu prehovoril Trojhlas. Kelli mala strach, no tiež sa hnevala. Fred čakal na správnu chvíľu. Jeden zlý krok, a je z neho prach. "Vytoč ho" povedal Kelli. "Ako?!" vyhŕkla. "Ako to robíš do teraz!" povedal a zovrel meč pevnejšie v ruke. "Nikam s tebou nejdem!" skríkla na Trojhlas. "Ideme" prehovoril a vietor ustupoval. Búrka začala silnieť. Hromy boli silnejšie a blýskalo sa čím viac. "Choď preč a už sa nevracaj" povedala Kelli a zovrela ruky v päsť. Znovu sa začal vietor zdvíhať. "Ako si chcela" povedal Trojhlas. Vonku sa spustil hustý dážď. Blýskalo sa a hrmelo každú sekundu. Fred si odpočítaval sekundy na prstoch. Došiel k nule. Obohnal sa mečom a rozbehol sa na Trojhlas. Ten ho jedným šmahom zhodil na zem. Vrhol na neho pohľad. Fred si pred seba nestavil meč, aby Trojhlas videl svoj odraz. V tom momente, keď zazrel svoj odraz sa začal meniť. Menil sa na prach. Nemohol odtrhnúť zrak od striebra. "Vrátim sa" zazneli jeho posledné slová. Kelli tam stala ako prikovaná. Stratila pocit strachu. Pre dnešné ráno mala dosť. Rozbehla sa k Fredovi a pomohla mu vstať. "Si v poriadku?" opýtala sa ho. "Eh, hej som" povedal. Narovnal si výzbroj a "poskladal" meč na malý nožík. Ten si zasunul za opasok. Kelli ho vďačne objala. "Ten boj nebol nič moc, no aj tak vo mne vyvolal pocit strachu" povedala Kelli. "A to nebolo ešte len nič" povedal jej Fred a zmenil sa na to, čo vtedy bol. "A teraz už musím ísť" chytil ju za rameno. Búrka ustála. "Čo to vlastne bolo?" opýtala sa ho cestou. "Trojhlas, veď počula si ho hovoriť. Navádza si duše a potom ich pomaly ničí. Vyberá si výnimočné duše, prečo práve teba?" začal sa zamýšľať. "A kam to vlastne ideme?" znovu sa pýtala. "Tam, kde budeš v bezpečí" povedal jej. Celú noc prechádzali mestom Hiwertoll, až kým sa nedostali na zástavku na konci mesta. Vedľa nej stála telefónna búdka. Fred vybral z košele maličký kľúčik. Prezrel si búdku. Odlepil plagát, za ktorým sa nachádzala zámka. Strčil do nej kľúčik a odomkol ju. Na to otvoril dvere od búdky. "Poď" zavolal na Kelli. Tá ho nasledovala. Za dverami búdky sa nenachádzal telefón. Bol tam iný svet, svet, v ktorom nepoznali žiadne zlo.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.