ŠELMA kap.2

25. září 2013 v 11:14 | Urmink
Stála tam a pozerala na mňa. Usmiala som sa na ňu. "Ku mne" povedala som. Mohla som čakať, že ma neuposlúchne. Nebola vycvičená. Nebol to kto vie aký luxus v klietke. Sadla si a začala sa škriabať za uchom. Prišlo mi to vtipné. Začala som myslieť na náš osudný prvý boj. Čo keď sa jej alebo mne niečo stane? Nebola som na ňu ešte zvyknutá, no už teraz som sa o ňu bála. Vyzerala zlato, no kto by na ňu povedal, že je to šelma? Sedela som tam a pozerala na ňu. Začal sa zdvíhať vietor. Zobrala som Cheezu do náručia a utekala som domov. Chcela som vidieť Dylanovu tvár. Tešila som sa ako mu ju ukážem. Stále mi nešlo do hlavy, ako on mohol dostať Leva. Sme si na vlas podobný, len on je o 4 roky starší. Dobehla som pred náš dom. Mali sme výhodu, že bývame pri lese. Otvorila som dvere domu a zakričala na Dylana. Ten sa zbehol po schodoch. Na poslednom sa zastavil. Bol zarazený. "Č-čo to je?" opýtal sa ma. "To je Cheeza, vlk, ty trdlo" povedala som. Každý ma mesiac na to, aby si jeho šelma zvykla na nový domov. Usmial sa. "Čakal som, že dostaneš vtáčka" podpichol do mňa. Položila som Cheezu na stôl v kuchyni. Začala pobehovať zo strany na stranu. Asi sa bála. Jej malé labky preskakovali z jednej na druhú. Bolo to zlaté. Dylan sa pokúsil pohladkať malého vlka, no to sa nedalo. "Už si na teba zvykla" povedal. "Čo by na ňu povedala Satyra" zamýšľala som sa. "Možno by sa jej páčila" napadlo ho. "Vraj sa Satyre nik nepáči" povedala som. Dylan sa poškrabal na hlave. "Ak ju niekto hladká, túli sa ku nej alebo jej niečo robi" odsekol. Pochopila som. Ukázal prstom hore. To znamenalo, že ide ku Satyre. Tá dlho bez neho nevydrží. Začala som s výcvikom. Z krabice sušienky som si zobrala za hrsť. Položila som si jeden keksík ku nohe. Čakala som, čo urobí. Sadla si a čakala. "Ku mne!" vykríkla som po nej. Pozerala som na ňu. Nevedela som, čo chce. Potom mi to došlo. Nevedela zliezť zo stola. Podišla som ku nej a dala ju na zem. Rozbehla na keksík. Zobrala som z ruky jeden a šla ku nej. Nechala som ju aby ho oňuchala. Natiahla sa aby ten keksík chňapla. Natiahla som ruku aby na neho nedotiahla. "To sa nedá" povedala som si. "Ako ťa len vycvičím?" pozerala som do jej hnedých očí. V tom niekto zaklopal na dvere. Šla som otvoriť. "Dobrý" pozdravila som sa. Bol to doktor. "Volal mi Dylan, vraj je niečo s jeho zvieraťom" povedal. O ničom som nevedela. "Môžete ísť hore" ukázala som na schody. Doktor prikývol. Šiel hore po schodoch ku Dylanovej izbe. O čo asi išlo ? Vrátila som sa späť ku vlčati. "Sakra" udrela som päsťou do ruky. "Cheeza, vylez, kde si?!" prehľadávala som kúty kuchyne. V tom ma napadlo, že mohla ísť hore. Rozbehla som sa do svojej izby, do bývalej rodičovskej, no nikde som ju nenašla. V tom ma napadla izba Dylana. Pomaly som sa prikradla ku jeho izby a započúvala sa. Nič som nepočula, tak som skúsila zaklopať. "Ďalej" ozval sa tlmený hlas Dylana. Chytila som kľučku a najpomalšie ako sa dalo som otvorila dvere. "Nie je tu Cheeza?" opýtala som sa. Dylan spolu s doktorom pokrútili hlavami. "Čo sa deje?" opýtala som sa. "Satyre nie je dobre. Asi bude nutne ju operovať. Levy jej rodu sú gravidne 15-16 mesiacov, no satyra je len 14" vysvetlil mi. "O nedlho príde záchranka a prevezie ju do nemocnice. Tam vykonajú zákrok. Je možné, že je vystrašená alebo podráždená, preto sa tak správa" prehovoril doktor. Prikývla som a zavrela dvere. Zbehla som dole do kuchyne. "Vylez ty malé vĺča!" kričala som. Začula som divné zvuky z umývadla. Nahla som sa naň. Ležala tam Cheeza spolu s keksíkmi. Vybrala som malé neposedné vĺča z umývadla a posadila na zem. "Toto už nikdy nerob!" zvýšila som hlas. Pozerala na mňa malými očkami. Zobrala som ju na ruky a šla do svojej izby. V tom mi do izby vliezol Dylan. "Čo by si rád?" pozerala som na neho a zároveň hľadala niečo, do čoho by som položila vlka. "Len to, že príde kamoš aj s levom, s ktorým čaká Satyra malé, tak aby si sa nezľakla keď pôjdeš učiť malú" uprel pohľad na vĺča."Ako si ju cvičil ty?" opýtala som sa ho. Na jeho odpovedi mi záležalo. "Keď mi pridelili Satyru, vtedy tam bol muž, ktorý mi povedal, že ak chcem mať silnú bojovnícu, tak mám chodiť za ním a on ma bude učiť ako by som mal vycvičiť svoje zviera. Skús isť aj ty a hľadaj muža s menom Lock, určite ti pomôže a keby nie, tak povedz, že si moja sestra" žmurkol na mňa a odišiel. Nestihla som mu ani poďakovať. Zobrala som malý košík a dala do neho vankúš, ktorý som počas Dylanovho prehovoru stískala. Našťastie košík nemal uško, takže si do neho mohla kľudne ľahnúť. Košík som položila vedľa mojej postele, do ktorej som si nasledovne ľahla. Zobudila som sa až ráno, vlastne, zobudila ma Cheeza. Začala sa obšmietať okolo mojej hlavy. Asi jej trebalo vybehnúť von. Zobrala som ju na ruky a šla ku schodom. Tam som ju pustila. Sama už zišla ku dverám a čakala ma tam. Otvorila som dvere aby vybehla, keď v tom som uvidela veľkého leva vedľa dverí. Bola pri ňom aj Satyra. To bol asi ten lev, o ktorom hovoril Dylan. "Ahoj Lis!" ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa. "Ahoj" slušne som sa pozdravila. "Som Johnny. Dylanov kamoš. Hovoril mi o tebe, vraj si na teba mám dávať pozor, keď sa nahneváš. Nič také v pláne nemám" usmial sa. "To mal pravdu" dala som sa s nim do reči. Celý čas sme sa zhovárali, no ani som si nevšimla, že Cheeza sa pridala k Satyre a Grobovi - tak sa volal ten lev. Bolo zaujímavé, že jej neublížili.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.