ŠELMA kap.4

25. září 2013 v 11:19 | Urmink
Všetci boli zdrvený zo Satyrinej smrti. Dylan to prežíval až tak, že prestal jesť a nechce nikoho vidieť, až na mňa. Neviem čo mám robiť aby to bol ten samý Dylan, čo bol pred pár dňami. Ritovia sa tiež dopočuli o tom, čo sa stalo a Johnnymu dali trest a utratili Scara. Aspoň že tak. O mne nevedeli, čo urobil Che. Bolo to dosť drsné aj na mňa, to, čo som vedela. Nahovárala som Dylana aby šiel poprosiť o druhé zviera, mal na to nárok. Boli to 2 týždne, a Cheeza ešte nebola vycvičená. Síce ma poslúchala na slovo "poď" alebo keď som na ňu zavolala. Napadlo ma ísť za Lockom, tým, čo cvičil Dylanovu Satyru. "Dylan" so slovami som vstúpila do Dylanovej izby. "Viem asi čo zažívaš. Tak som sa cítila, keď zomreli rodičia. Ozaj, je mi to ľúto..." utešovala som ho. "To je v poriadku" zmohol sa na slová.
Bol to naozaj divný pocit vidieť svojho staršieho brata plakať. Objala som ho a šla preč z jeho izby. Musela som ho nechať, ono ho to prejde samo. Keď som konečne došla do Bielej budovy, cestou som stretla doktora. Poprial Dylanovi úprimnú sústrasť a šiel preč. Bol tiež zdrvený z toho celého. Šla som za paňou čo sedela za veľkým pultom. "Dobrý" pozdravila som sa. Uprela na mňa zrak. Mľaskla jazykom. "Koho hľadáš?" opýtala sa ma. "Muža s menom Lock" odpovedala som jej. "Taký tu už nerobí, je mi to ľúto, do videnia" odbila ma slovami. "A čo Zui?" nedala som sa. "Počkaj" zdvihla slúchadlo od telefónu, ktorý jej neprestajne zvonil. Čakala som pekných pár minút, kým sa mi konečne začala venovať. "Zavolám ti ho" povedala a znovu zdvihla slúchadlo. Tento krát nikto nevolal. Asi ona volala Zuiovi aby prišiel za mnou. Možno on mi pomôže s výcvikom. Čakala som dosť dlho, kým sa konečne ukázal. Prišiel dole s výťahom. Nevyzeral, že má dobru náladu. Pousmiala som sa. Žena ukázala na mňa a on už mal namierene ku mne. "Zdravím" zamával mi rukou. "Dobrý" odzdravila som sa. "Čo si po mne chcela?" vybral ruky z vrecok. Každý zamestnanec musel nosiť dlhý kabát s veľkým golierom. Výšivky na kabáte mal pozlátené, to znamenalo, že má veľmi dôležité postavenie. "Chcela by som sa opýtať, či by ste mi pomohli vycvičiť moje zviera" poprosila som ho. Prikývol a zaviedol ma za budovu do tréningového centra. Na moje prekvapenie tam nik nebol. Vraj tu dosť ľudí trávy celý svoj čas pri výcviku svojho zvieraťa aby bolo najlepšie. "Čo dokáže?" opýtal sa ma, keď sme dorazili k jednému stanovišťu. "Tak asi len poď a reaguje na meno" odpovedala som mu. Cheeza celý čas šla za mnou. Za ten čas už dosť podrástla. "Skúsim ju vycvičiť aspoň na slovo sadni!" slovo sadni zvýraznil. Na krk jej pripevnil nejakú vec. Pri každom zlom pohybe ju to koplo. Za ten čas sa naučila počúvať aspoň "nechaj" a "k nohe". Vraj sa mi neoplatí cvičiť ju na sadni a ľahni, lebo to v boji nevyužijem. Cestou domov som stretla doktora. Bolo mi smiešne že stále neviem ako ho volať. Slušne som sa pozdravila. Vyzeral zaneprázdnený. Pokojne som došla domov. Zamkla som dvere a vybrala kľúč. Zajtra o taký čas mám ísť zase za Zuiom aby Che zase naučil niečo nové. Takže to znamenalo znovu sa stretnúť s tou nepríjemnou ženou. Šla som do svojej izby. Prezliekla som sa a šla pozrieť Dylana. Nemohla som sa dostať do jeho izby, pretože mal zamknuté. Bolo mi to divné, pretože on sa nikdy nezamyká. Skúsila som zaklopať. Ani sa len neozval. Žeby šiel von a zamkol si izbu aby som mu tam neliezla ? Nechala som to tak a šla do izby ľahnúť si. Na svojom stole som našla list: "Nehľadaj ma, šiel som späť do svorky. Poprosil som o nové zviera a dali mi Satyrine mláďa. Neboj sa, niekedy ťa prídem navštíviť, to bude asi o 2 týždne na tvoj prvý boj. Budem ti držať palce, Dylan." Ta správa ma potešila, aspoň som si bola istá, že je v poriadku. Zapla som si telku a sledovala najnovšie správy. Dosť ma to znepokojilo keď sa volil nový prezident, takže to znamenalo aj nejaké nové zmeny. Ostávali už len dvaja, minuloročný a nejaký nový. Podľa grafu viedol nový. Bolo mi jedno kto preberie vládu nad celým tým všetkým, aj tak to horšie už nemôže byť. Vraj zajtra vyhlásia výsledky, to bude zase panika. Z nechutnosti som vypla telku a šla si ľahnúť. Bolo síce poobede, no keď už tu nebol Dylan bola tu do cela nuda. Zobudila som sa okolo pol deviatej v noci. Dosť mi vyhladlo a bola som smädná. Šla som si do kuchyne po niečo pod zub. Vlkovi som tiež niečo dala. Vyšla som na dvor nech si pobehá a zase si šla ľahnúť. Zobudila som sa o pol siedmej ráno. Znovu som si zapla telku, bola som nedočkavá koho zvolili. Myslela som si, že tak skoro ráno ešte nezvolili nového prezidenta, no mýlila som sa. Výsledky boli už včera. Tie stihli obletieť celý svet. Nový prezident sa stal Kristhof Rubieler. Nepoznala som ho, no nevyzeral práve najlepšie. Asi mal vlastný štýl, modré vlasy, mačacie oči a celý zladený do jednej farby. Fuj, ako keby ho pozvraciala modrá farby dúhy. Bolo mi z neho zle. Za ten čas už stihol vydať jedno pravidlo, alebo zmenu, neviem ako to nazvať. To ma dosť zarazilo. "Boja medzi šelmami sa musia zúčastniť aj ich páni?!" skríkla som na celý dom. To znamenalo, že prvého boja sa zúčastním aj ja. Vlastne, zúčastním sa všetkých. A čo bolo na tom najhoršie - ak zomrie šelma, musí zomrieť aj jej pán, ak zomrie pán, musí aj jeho zviera! V duchu som si prisahala že toho nového pravidla sa zbavím!
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.