ŠELMA kap.7

25. září 2013 v 11:20 | Urmink
Trhlo ma. Oči som pomaly pootvorila. Zrak som mala rozmazaný. Pretrela som si oči a pozrela pred seba ostrejšie. Všetci vedľa mňa spali. Cheeza ležala vedľa mňa a tiež spala. Potichu som sa postavila a šla sa pozrieť na terén, či tu niekto nestriehne. Akurát bol Patrick na stráži. "Čo nespíš?" opýtal sa ma. Hlas mal studený, ako ľad. Nebolo divu, že je najsilnejší zo svorky, až po Nigelovi. "Nemôžem spať" odpovedala som mu. Nemala som chuť sa s niekým rozprávať. Mala som chuť sa prejsť. "Idem sa prejsť" povedala som Patrickovi a vykročila v pred. Potrebovala som si vymazať myšlienky. Cestou som videla kríky s bobuľami. Natrhala som si ich pár do trička. Mala som výhodu, že bolo dlhšie. Keď som sa vracala, začula som kroky. Nebola som blízko svorky, takže niekto cudzí. Hlas bol vedľa mňa. Sakra! Zahrešila som v mysli. Akurát teraz, keď mi nikto nie je po blízku. Kroky som zas začula, ale na ľavej strane. Napadlo ma, že ten, kto tade pobehuje je za stromom. Bol dosť hrubý, takže sa tam mohol skryť. Pomaly som šla k stromu...
"Nigel!" skríkla som. Vystrašene som na neho pozerala. "Ahoj" usmial sa. "Čo tu robíš?!" opýtala som sa ho so štipkou strachu v hlase. Chvela som sa. Na prekvapenie som tam čakala niekoho cudzieho. "Prechádzam sa. Keď som vstal, nikde som ťa nevidel a Che ťa hľadala tak som sa rozhodol nájsť ťa. Čo si natrhala?" pozrel na tričko, v ktorom som mala bobule. "Bobule na jedenie" odpovedala som. "Ideš sa ešte prejsť?" opýtal sa ma. "Idem dať bobule na kopu jedla a prídem" odpovedala som mu. Keď som došla do svorky, Che ku mne pribehla. Dala som bobule k jedlu a šla za Nigelom. Nervo asi niečo tušil a šiel za nami. "Myslela som, že on chodí len s tebou" pozrela som na Nogela a usmiala sa. "To je všelijak" povedal a opätoval mi úsmev. "Môžem ísť s tebou, ak ti to nebude vadiť. Ak si už vo svorke, chcel by som ťa poznať" povedať. Prikývla som. "To je od teba milé" povedal Nigel a kráčal po mojom boku. Bolo svieže ráno a slnečné lúče v diaľke bili do očí. Usmiala som sa. Nigel bol jediný vo svorke, kto ma chápal tak ako tak. Fortis bol taký všelijaký. Hoc mi zachránil život, bol strašný. To, že Nigel bol najstarší bol tiež najmúdrejší. Za ten čas zabil dosť ľudí a zvierat. "Koľko hráčov ostáva?" opýtala som sa ho. "Tridsať sedem bez nás" odpovedal mi. Úprimne, čakala som menšie číslo. Cheeza kráčala po mojom druhom boku a Nervo vedľa Nigela. Nervo niečo zacítil. Cheeza tiež. Nervo vybehol v pred a Che za ním. Tesne pred ním zastala. Nigel vyzeral rozrušene. "Čo sa deje?" opýtala som sa ho. "niečo zacítili" odpovedal na moju otázku. Mal pravdu. Spoza stromu vybehli nejaký hráči. Boli dvaja. "Ó aké milé" povedalo dievča. Bolo také vysoké ako ja, no možno nie staršie. Malo ryšavé vlasy a zelené oči. Chlapec vedľa bol vyšší od Nigela a na tvári mal úškrn. "Pozri, čo vietor doniesol" zasmial sa chlapec. Po bohu mal svoju šelmu. Tiger, áno tiger to bol. Vedľa dievčaťa stál vlk. Vlk? Bolo mi to divné. "Dwayna, prestaň, je to úbohé na teba" povedal Nigel s kamennou tvárou. Dievča sa začalo smiať. Chlapec vedľa nej pozeral na mňa. "Dala som sa dokopy tu s prítomným Joshuom, je o dosť lepší ako ty!" vysmiala sa mu. Che stála vedľa mňa. Nervo sedel po Nigelovom bohu. Ani som nestihla zareagovať, kedy sa vrátili k nám. Chlapec s menom Joshua si kľakol k svojej šelme a začal ju škrabať za uchom. Po chrbte mi prešli zimomriavky. Ruky sa mi začali triasť. Bolo to. Joshua poslal tigra na moju vlčicu. Nigel v čas zareagoval a poslal Nerva proti nemu. Dwaynina šelma šla proti mojej vlčici. Che vedela, čo má robiť, tak začala obranne vrčať. Rozbehla som sa voči Dwayne a pokúsila som sa ju zvaliť na zem. V ruke sa jej leskol nôž. Skade má zbrane?! Nechápala som tomu. Dwayna sa rozbehla proti mne. Bolo to opačne ak som chcela. Zvalila ma na zem a nôž mi priložila ku krku. "Chudáčik, bolo ti dobre s nim, no nastal tvoj koniec" povedala a na tvári sa jej ukázal úškrn. "nie" povedala som potichu. Nedržala ma pevne, tak som sa pokúsila prekrútiť na druhú stranu. Podarilo sa mi to. Sedela som na jej telo a pevne som jej zovrela krk. Neváhala a nôž mi vrazila do brucha. Telom mi prešla tupá bolesť. Skríkla som. Dýchanie sa mi spomalilo a pozerala som na rukoväť noša, ktorý trčal z môjho brucha. Dwayna sa stále smiala. Mala som silu. Tú som vložila do rúk. Priložila som ich k jej krku a tlačila čo najsilnejšie. Trhala so sebou. Bolo to smiešne škrtiť niekoho a pri tom mať nôž zapichnutý v tele. Bola to neznesiteľná bolesť, no pre svoj život by som to urobila. Život všetkých. Z posledných síl som pritlačila. Pocítila som kľud. Nehýbala so svojím telom. Zvalila som sa na zem vedľa nej. Rukou som chytila rukoväť noža a pomaly ho vyťahovala. Každým pohybom mi telo vyslalo bolestné signály. Nemalo zmysel to robiť pomaly, tak som rukoväť chytila do ruky a silno vytiahla z môjho brucha. Bolesť bola veľká. Položila som nôž vedľa seba a pozerala hore na nebo. Bola som prekvapená, že sa mi nechcelo plakať. Žeby tá bolesť bola taká veľká, že som ju aj bez plaču prekonala? Spomenula som si na Nigela. Nič iné ako spev vtákov som nepočula. Snažila dom sa postaviť. S tou bolesťou to bolo ťažké. Rukami som sa podoprela a hľadela do zeme. Chytila som si ranu a pozrela na bok. Ležal tam. Nigel aj Nervo. Snažila som sa z posledných síl postaviť. Nedalo sa. Nemala som silu, všetku som totiž vložila do zabitia Dwayny. "Nigel!" skríkla som z plných pľúc. Skúsila som to ešte raz. Nereagoval. Teraz sa mi do oči hrnuli slzy. Sklonila som hlavu a pozerala na ranu na bruchu. Plakala som? Áno plakala. "Lis..." začula som slabý hlas. Bol to Nigel. Bleskovo som na neho pozrela. Pozeral na mňa. Tentoraz už sedel. Tvár mal celú od krvi, ruky tiež. "Nigel..." povedala som potichu. Postavil sa. Pomaly šiel ku mne. Podal mi ruku. Chytila som sa. Bez váhania som sa mu hodila okolo krku. Bolo zvláštne, že Nervo a Che prežili. Nikde osm nevidela Joshuu ani so svojím tigrom. Asi utiekli. Cheeza a Nervo boli celý od krvi. Che trochu krívala. Späť do svorky mi Nigel pomohol tak, že ma odniesol na rukách. Ja som trvala na tom, že pôjdem po svojich. "Nie, si slabá, ja mám ešte silu a energiu, tiež nie sme ďaleko od svorky" povedal. Keď sme sa vrátili do svorky, čakalo na nás nemalé prekvapenie. Všetci, všetci ležali v kalužiach krvi. Spočítala som telá. Bolo ich šesť, Hneď na začiatku som vedela, kto chýba. Fortis.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.